8 členná medzinárodná posádka Vodáckeho klubu Tlmače - Hrocho, Vajko, Lasica, Branislav, Veronika, Maya, Nils a Gabika - sa vybrala 7. júna 2012 zdolať najvyšší vrch Atlasu a teda severnej Afriky - Jabel Toubkal, vysoký 4167 m.n.m.

Do marockého Marrakechu sme prileteli o 19:00 miestneho času. Neváhali sme ani na minutu a minibusom sme sa presunuli až pod Atlas do dediny Imlil , kde sme sa ubytovali u Ahmeda. Ten neváhal ani na sekundu a pohostil nás berberskou whiskey, inak povedané matovým čajom. Dali sme si tradičnú berberskú večeru - paradajkovú polievku a tajin - ochutnali pre istotu kantackú bourbon whiskey a šli spať.

Pôvodne sme na Toubkal chceli isť priamo, Ahmed nás však presvedčil že nech si dáme obkluku a další deň túri naviac nech viac spoznáme Atlas a aklimatizujeme sa. Kedže sa nám jeho nápad náramne pozdával vybrali sme sa na druhý deň na medzichatu. Za 6 hodín pochodu sme dorazili do chaty, ktorá pripomínala skôr maštal. Nič to preto, mali sme tromfy v rukávoch. Hneď sme rozložili pred maštalou stolík a začali veľké hody: tatranský čaj, horec a stroh. Po veľkej hodovačke sa nám v tej maštali spalo ako v perinke.

Ráno vyspatí sme sa vydali na hlavnú chatu pod Toubkalom. Po prekočení sedla v 3500m.n.m a po 6 hodinách chôdze sme sa dostali na vytúženú chatu. Sprcha po pár dňoch, znova tradičná berberská večera a mohli sme unavení ísť spať.

Ďalší deň sme o 7 ráno vyrazili na vrchol. Samozrejme že sme nezabudli poblúdiť hneď na začiatku ale po 3 hodinách sme boli hore na Toubkale. Rýchlo sme sa od radosti pofotili a pálili dole. Plán bol doisť až k ahmedovi domov do Imlili. Cesta samozrejme nekonečná, ale o 21:00 miestneho času sme boli tam. Cestou dole sme sa eštže kade tade snažili v každom obchode vybaviť pivo ale bez úspechu. V Imlile na pivo môžete rovno zabudnúť.

Po úspešnom výstupe sme na druhý deň šli pozreť Marrakech. Ubytovali sme sa v samotnom centre miestnej mediny. Ako prvé sme samozrejme šli do centra kuknúť supermarket, jediný zdroj piva v meste. Popozerali sme miestny cyberpark, trhovisko a tešili sme sa na večer ako sa sem do chaosu znova vrátime. Na hoteli sme si otvorili rosé a vyrazili do mesta zjednávať s miestnymi obchodníkmi. Samozrejme sa zadarilo a Brano vybavil rybaciu večeru za 80eur. Po takomto deale sme sa radšej vrátili nakŕmiť mačky pred hotel a dopiť červené na strechu hotela. To bolo posledná noc zájazdu. Všetkým sa neuveriteľne páčilo a tešia sa na budúcu expediciu.

Update: 4 clenovia mali po prichode sracku.